(Zdroj: pixabay.com)
Pracovné oblečenie, obuv, rukavice či osobné ochranné pomôcky, to všetko má svoje bezpečnostné normy. Ich cieľom je chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov a splniť všetky funkcie a účely, pre ktoré boli vyrobené. S nimi súvisia aj triedy či kategórie, ktoré určujú konkrétnu úroveň ochrany pred rizikami. Čo všetko to znamená?
Čo sú bezpečnostné normy, testy, certifikácie a prečo sú
Bezpečnostné normy je systém pravidiel, vďaka ktorému musia pracovné odevy, obuv, rukavice a ďalšie ochranné pomôcky splniť požiadavky na bezpečnosť.
Tieto požiadavky sú formulované všeobecne, napríklad že výrobok musí chrániť pred konkrétnym rizikom, nesmie ohrozovať používateľa a musí byť ergonomický. Technické detaily sú rozpracované vo normách označených napríklad skratkami EN alebo EN ISO, ktoré definujú tak skúšobné metódy, ako aj minimálne hodnoty výrobku.
Pri pracovnej obuvi napríklad určujú, akú silu musí vydržať ochranná špica, pri rukaviciach zas napríklad to, akú úroveň ochrany poskytujú proti oderu, prerezaniu alebo prepichnutiu. S tým súvisí aj označenie CE, ktoré hovorí, že výrobok normy spĺňa.
Treba však rozlišovať medzi normou, certifikáciou a testovaním. Norma je dokument, ktorý stanovuje pravidlá a skúšky. Testovanie je samotný proces, pri ktorom sa výrobok skúša v laboratóriu. Certifikácia je formálne potvrdenie, že výrobok tieto skúšky absolvoval. Výrobca tak musí dbať, aby výrobok splnil všetky potrebné pravidlá.
Zamestnávateľ má zas povinnosť vybrať vhodné výrobky, či už oblečenie, obuv, rukavice alebo ochranné pomôcky, podľa konkrétnych rizík na pracovisku a zabezpečiť ich správne používanie. Pri tom sa musí riadiť aj bezpečnostnými normami.
Kategórie osobných ochranných pracovných prostriedkov
Osobné ochranné pracovné prostriedky, čiže v skratke OOPP, sa rozlišujú tak podľa typu, ako aj podľa úrovne rizika, pred ktorým majú pracovníka chrániť.
Na tento účel slúži rozdelenie OOPP do troch kategórií:
- Kategória I, čo je ochrana pred minimálnymi rizikami, ktoré nespôsobujú vážne alebo trvalé poškodenie zdravia, napríklad voči nečistotám či slnku.
- Kategória II, čo je ochrana pred strednými rizikami, väčšinou v priemysle, logistike, výrobe alebo na stavbe, ide o riziká, ktoré môžu viesť k úrazu.
- Kategória III, čo je ochrana pred vysokými a život ohrozujúcimi rizikami, ktoré môžu viesť k ťažkému poškodeniu zdravia, trvalým následkom a smrti.
- Pri poslednej kategórii je proces posudzovania najprísnejší a okrem úvodnej certifikácie musí výrobca zabezpečiť aj priebežnú kontrolu výroby.
Rozdelenie do kategórií má zásadný význam pre výrobcov, predajcov aj pracovníkov. Zaradenie totiž určuje, aké normy musí výrobok spĺňať, akým spôsobom je certifikovaný a akú úroveň ochrany možno očakávať zo strany pracovníka pri práci.
Pre zamestnávateľov je toto členenie pomôckou pri správnom výbere ochranných prostriedkov podľa rizík na pracovisku a zároveň aj podkladom pri plnení zákonných povinností v oblasti BOZP. Správne zvolená kategória OOPP pritom nie je len formálnou záležitosťou, ale rozhoduje o zdraví, bezpečnosti a komforte pracovníka.
(Zdroj: depositphotos.com)
Normy pre pracovné odevy a čo všetko musia v praxi splniť
Tieto normy určujú, aké ochranné vlastnosti musí odev spĺňať, ako sa testuje a ako má byť označený, aby mohol byť osobným ochranným pracovným prostriedkom.
Pre odevy preto existujú nasledovné normy a ich značky:
EN ISO 13688: Toto je základná norma pre ochranné odevy. Neurčuje konkrétnu úroveň ochrany proti riziku, ale všeobecné požiadavky, ktoré musí spĺňať certifikovaný ochranný odev, napríklad ergonómiu, komfort alebo zdravotnú nezávadnosť.
EN ISO 20471: Táto norma sa týka odevov so zvýšenou viditeľnosťou, ktoré majú za cieľ zabezpečiť, aby bol pracovník dobre viditeľný za denného svetla, šera aj v noci pri osvetlení reflektormi. Posudzuje tiež fluorescenčné farby či reflexné plochy.
EN 343: Norma sa vzťahuje na pracovné odevy určené na ochranu proti zrážkam, vetru a chladu alebo voči vlhkému prostrediu. Môže ísť o nepremokavé bundy, nohavice a komplety pre exteriér, kde sa hodnotí priedušnosť aj odolnosť voči vode.
EN 342 a EN 14058: Ide o normy určené pre prácu v chladnom prostredí, ktoré hodnotia schopnosť odevu udržiavať telesné teplo pri nízkych teplotách, vetre a vlhkosti. Zohľadňujú tiež tepelný odpor odevu, priedušnosť alebo priepustnosť vzduchu.
EN ISO 11612 a EN ISO 11611: Tieto normy sa zameriavajú na ochranu proti teplu, plameňu a zváraniu. Sú určené pre odevy pri práci so špecifickými rizikami, najmä ako je práca s otvoreným ohňom, iskrami, vysokými teplotami a zváraním.
Normy, triedy bezpečnosti a označenia pri pracovnej obuvi
Pracovná obuv patrí medzi najviac zaťažované osobné ochranné pracovné prostriedky. Musí zniesť hmotnosť tela, státie a chôdzu, nárazy, tlak, vlhkosť aj kontakt s nebezpečnými povrchmi. Tu existujú viaceré základné normy a bezpečnostné triedy.
Podľa úrovne ochrany a vlastností rozoznávame tieto:
- EN ISO 20345, čiže bezpečnostná obuv, najmä obuv s ochrannou špicou, ktorá musí odolať nárazu s energiou 200 J a tlaku minimálne 15 kN.
- EN ISO 20346, čiže ochranná obuv, čo je obuv s ochrannou špicou nižšej odolnosti 100 J, ktorá sa používa pri riziku pádu ľahších predmetov.
- EN ISO 20347, čiže pracovná obuv, čo je obuv bez ochrannej špice so základnými ochrannými vlastnosťami, ale bez ochrany prstov bez nárazom.
- S1, čo je základná trieda bezpečnosti pre obuv s ochrannou špicou, antistatickými vlastnosťami, absorpciou energie v päte a uzavretou pätou.
- S1P, čo je rozšírenie triedy S1 o ochranu proti prepichnutiu podrážky, táto obuv je určená presne tam, kde hrozí riziko šliapnutia na ostré predmety.
- S2, ktorá obsahuje všetky vlastnosti triedy S1 a navyše odolnosť zvršku proti prenikaniu a absorpcii vody, no je bez ochrany prepichnutia.
- S3, čo je najuniverzálnejšia a najpoužívanejšia trieda spájajúca vlastnosti S2 a S1P, je vhodná do náročných exteriérových aj interiérových podmienok.
- Doplnkové označenia a špeciálne vlastnosti, napríklad SRC pre protišmyk, A pre antistatickú obuv alebo P pre ochranu proti prepichnutiu.
Normy pre pracovné rukavice a ochranu rúk počas práce
Medzi najčastejšie nesprávne zvolené patria pracovné rukavice. Ruky sú pri práci vystavené širokému spektru rizík od mechanického poškodenia, cez extrémne teploty až po kontakt s chemikáliami. Preto pre ne existuje viacero špecializovaných noriem.
Tu je základným omylom predstava, že univerzálne rukavice všetko vyriešia. V skutočnosti je správny výber rukavíc vždy kompromisom medzi ochranou, citlivosťou, komfortom a typom práce. Tu je základnou normou EN ISO 21420, ktorá stanovuje všeobecné požiadavky, ktoré musia rukavice spĺňať. Ide o ergonómiu materiál či pohodlie.
Jednou z najpoužívanejších noriem, ktorá sa týka sa ochrany pred mechanickými rizikami, je norma EN 388. Hodnotí odolnosť proti oderu, proti prerezaniu, roztrhnutiu alebo prepichnutiu a tieto sú znázornené piktogramom, číslami alebo aj písmenami.
Ochranou proti teplu sa zaoberá norma EN 407. Tá sa vzťahuje na ochranu proti tepelným rizikám, ako sú otvorený plameň, sálavé teplo, kontaktné teplo a rozstreknutie roztaveného kovu. Opakom je norma proti chladu EN 511, ktorá hodnotí schopnosť chrániť ruky pred konvenčným chladom, kontaktným chladom a prenikaním vody.
Poslednou dôležitou normou je EN ISO 374 zameraná na ochranu proti chemikáliám a mikroorganizmom, ktorá testuje odolnosť materiálu rukavíc voči nim.